Inkarnácia pästného klinu.
text: Milan VagačPredmety vytvorené človekom odrážajú proporcie ruky. Fyziognómia rúk modeluje tvary objektov ako podľa ortodoxného sochárskeho kánonu. V predmetoch je tak dôkladne zakódovaná podoba ľudskej ruky, ktorú by na ich základe bolo možné opäť zrekonštruovať. Zdá sa, že vznik nových digitálnych technológií zredukoval prácu ľudských rúk. Taktilné operácie sa však presúvajú aj do virtuálnych svetov. Ten ovládame pomocou dotykov a gest. Dokonalý tvar pestného klinu je späť aby nám sprostredkoval kontakt s virtuálnou realitu.
Objekty Slavomíry Ondrušovej sú definované ľudskou fyziognómiou: proporciou rúk, objemom dlaní, dĺžkou paží, vzdialenosťou medzi rukami a očami. Zároveň sú odliatkami myšlienkových procesov, ktoré sa odohrávajú počas ich formovania. Nepravidelné kružnice, ovály, tyčinky, ovoidy a ďalšie tvary sú materiálnymi nosičmi dát, ktoré je možné opäť prehrávať pomocou zraku a hmatu. Objekty vznikajú bez použitia nástrojov, iba za pomoci rúk ktoré svojou teplotou menia vosk na poddajné pamäťové médium. Ľudským teplom zahriaty vosk dovoľuje meniť svoju podobu okamžite, jeho tvar a povrch je možné neustále upravovať pričom dokáže zachytiť aj tie najdrobnejšie zmeny. Rukám a samotnému materiálu je ponechaný priestor v procese tvorby, ktoré vkladajú do objektov svoju vlastnú logiku. Podstatnú súčasť pracovného procesu tvorí nerozhodnosť, ktorá však je v tomto prípade pozitívnou vlastnosťou a nadobúda charakter delikátneho balansovania medzi uvažovaním a jeho materializovanou podobou.
Dôležitou vlastnosťou objektov je rozmer nedokončenosti s ktorým autorka pracuje dlhodobejšie. Nedokončenosť je prítomná aj v miere abstrahovania motívov. Objekty nám ponúkajú len určité fragmenty naratívov, načrtávajú možné obsahy a významy. Výsledkom ohmatávania sú tvary, ktoré evokujú množstvo asociácií. Rozmanitosť interpretácií vyplýva z jedinečného pohľadu každého jedného diváka, ktorý objekty dotvára. Objekty tak kladú viac otázok, ako ponúkajú odpovedí, čím aktivizujú diváka k participácii. Podobne ako pri návšteve etnografického múzea v ktorom sa nachádzajú rôzne historické artefakty a predmety, ktorých pôvodný účel nepoznáme. Tento dojem nie je náhodný, tvorba primitívnych kultúr je súčasťou Ondrušovej výskumu a dotvárajú ho aj muzeálne vytríny v ktorých sú objekty vystavené. Objekty v nás tak budia dojem dôverne známeho, ktoré sa od nás s odstupom času vzdialilo.
